Tak su slovenske alebo české ? Fotene v Kauflande 😂

Alt názov: Vyhodili mňa aj kolegyňu z H&M za krádež, o ktorej sme ani nevedeli, že sa deje.

Potrebujem sa vyventilovať, pretože ma toto aj po niekoľkých mesiacoch stále neskutočne serie.

Pracovala som na brigáde v H&M vyše roka a bežná práca tam bola sama osebe vyčerpávajúca. Domov som chodila unavená, akoby som celý deň robila v baniach. Človek sa mohol snažiť, koľko chcel, ale uznania alebo obyčajnej pochvaly sa nedočkal. Čo je predpokladám bežné, no na to ako sa strašne priateľsky správajú všetky nadriadené to nesedelo. Zato sa na teba vedeli falošne usmievať a zároveň ti hovoriť, nech si pohneš, pretože sa nič nestíha.

A prepáčte, že sa niekedy neviem dokonale orientovať v predajni, keď mi dáte jednu zmenu za pol roka (bolo tam asi 20 brigádnikov naraz) a medzitým sa niekoľkokrát zmení rozloženie oblečenia a výkladov. Ako mám mať všetko v malíčku, keď tam sotva pracujem? Potom sa od teba očakáva, že budeš všetko vedieť a stíhať, aj keď ti na to nedajú poriadne podmienky. A ženský kolektív? To by bolo na samostatný príspevok.

Ale k tomu, ako som vlastne skončila.

V júli došlo na predajni ku krádeži. V ten deň som bola sama na celom dolnom poschodí na dámskom oddelení. Normálne tam bývame minimálne dve, pretože jedna osoba jednoducho nedokáže naraz obsluhovať zákazníkov, kontrolovať kabínky, riešiť pokladňu a ešte aj strážiť celú predajňu.

Do predajne prišli dve ženy s tromi deťmi a dvaja muži (spoluobčania). So ženami som sa dole normálne rozprávala. Zdravili ma, komunikovali so mnou a brali si oblečenie do kabínok. Nič mi nepripadalo podozrivé. Medzitým hore chalpci schovávali oblečenie do kočíkov skrytých v kabínkach a nakoniec odišli cez horné brány. Tých dvoch mužov som dokonca ani nevidela.

A teraz tá najlepšia časť. Kolegyňa, ktorá mala na starosti horné poschodie, už v čase, keď zlodeji odišli cez brány, bola na ceste domov. Jej zmena sa skončila a o tom, že sa kradlo, by sa ani nedozvedela, keby som jej počas prestávky nenapísala. Prestávka mi prišla až po piatich hodinách v práci, keďže sa vykašlali na striedanie po krádeži . Mala som silnú migrénu a bola som úplne vyčerpaná, smädná a hladná. To však nikoho nezaujímalo a manažérka mi povedala, že „hádam, že chvíľku vydržíš".

Asi dve hodiny po príchode domov mi tá istá manažérka napísala cez Messenger „dnešok považujem za zlyhanie nás všetkých, ale končíš u nás." (???)

Žiadny rozhovor. Žiadne poriadne vysvetlenie. Jednoducho správa, že som vyhodená. Kolegyňa tu brigádovala 4 roky a dostala ešte horšiu správu. Naraz nám ju poslala aj nás vyhodila zo skupiny. V ten istý deň sa údajne mala pýtať ďalšej brigádničky, či nemá nejaké šikovné kamarátky, lebo hľadajú ďalšie.

Na druhý deň nám oznámili, že dôvodom bolo údajne to, že sme nereagovali na krádež a nechali zlodejov kradnúť približne pol hodiny. Ževraj by to asi skončilo inak keby neukrali tak veľkú čiastku.

(Navyše manažérka mala nejasnosti aj v tom, čo vlastne videla na kamerových záznamoch, pomýlila si deti od iných zákazníkov keď ukazovala na kolegyňu že ho ignorovala.)

Podala som preto podnet cez interný etický kanál H&M. Kontaktovala ma pracovníčka, ktorá sa prípadom zaoberá, a absolvovali sme stretnutie. Povedala, že sa kvôli krádežiam v tejto firme určite neprepúšťa. No odvtedy je ticho. Neodpísali mi ani keď som písala spätne.

Pri každej robote sa, samozrejme, narobíte, ale tu to fakt nemalo cenu. V kolektíve boli aj príjemní ľudia, ale aj tak sú zväčša len falošnice a vnútorné žabo-myšie vojny. Snáď má niekto odtiaľ aj lepšie skúsenosti, no aj tak vravím, radšej si vyberte niečo iné. Keď už poviem, že práca so zákazníkmi bola príjemnejšia než dealing s kolektívom, to už je čo povedať.

Pred par dnami som natrafil na Facebook Reels od Romany Tabakovej - je to bez kontextu, ale jednalo sa o nejake zhromazdenie, ktore si natacala a zrejme to z neho vystrihla. Vidno, ako po pridchode medzi cudzich ludi jej neznama zena povie, ze je "fasistka" a zopar dalsich "hrejivych" slov, avsak vsetko pokojnym oznamovacim sposobom, bez kriku, bez invektiv, jednoducho som tomu rozumel tak, ze zena jej oznamila svoj nazor. Tiez mi pripadalo zvlastne, ze posterka sa do tejto situacie dostala svojim pricinenim, pretoze medzi ludi, ktori boli zjavne privrzenci ineho politickeho prudu, nez ona sama, vstupovala zamerne - dalo by sa teda predpokladat, ze takyto kontakt hladala. (Preco by si to inak natacala? Ale sam to nepovazujem za podstatne, vid. nizsie.)

Po strihu v tomto videu sa opat objavuje pri tej istej pani s Policiou, kde sa stazuje, ze bola urazena, Policajti sa pytaju dotycnej pani, co povedala a preco, co im zopakuje s tym, ze dovodom je, ze si to o nej mysli na zaklade jej verejnych politickych vyjadreni. Policia sa tvari, ze podla ich nazoru doslo k prinajmensom k priestupku, pricom jej este oznamuju, ze pani Tabakova ma slobodu prejavu, preto si moze verejne vyjadrovat nazory, ake chce.

Chcem sa spytat, ci to ludom pripada normalne zo strany politicky, Policie a vobec zdraveho rozumu, aby vyraz, ktory zjavne oznacuje politicku prislusnost by mal byt povazovany za nieco, co ma riesit Policia ako nejaky problem. Bezne totiz vnimam, ze ludia sa nazyvaju komunistami, atp., nikto to neriesi. Tiez mi pripada zaujimave, ze ako som si pani Romanu Tabakovu nasiel na Wikipedii, v poslednom odstavci sa tam uvadza, ze: "v aprili 2024 bola Tabakova hostkou v rozhovore s trestne stihanym neonacistom a antisemitom Danielom Bombicom [...]"

Podotykam, ze viem, ze pan Bombic pri odvolani uspel, a ze mi vobec nejde o politicke preferencie, ani o to, kto je komu sympaticky. Jednoducho v spolocnosti, v ktorej je ctena sloboda prejavu musi byt predsa normalne, ze nam niekto o nas povie nieco, co sa nam nebude pacit, a ze Policiu by to spravidla vobec nemalo zaujimat. Pri politicky exponovanych osobach sa to zvycajne posuva este dalej, t.j. tieto osoby musia predpokladat, ze k tomu z povahy veci bude dochadzat (ovela castejsie).

Co si myslite o miere slobody prejavu na Slovensku?

Nepracujem ani mesiac ako lekárka na novom oddelení, ale každý deň chodím zo slzami v očiach domov. Čisto ženský kolektív, niekedy ma celý deň ignorujú (neodpovedajú na otázky, ja neviem čo robiť s pacientom.. ). Primár na oddelení buď kričí po nás alebo ho neviem nájsť aj pol dňa. O pacietov sa starám tak, že si všetko googlim, až v úplne najhoršom mi príde pomôcť nejaká kolegyňa a aj to vždy pripomenie primárovi, že ho zaliečila ona. Keď neviem nájsť primára a treba dať lieky súrne pacientovi, tak nemôžem, lebo všetko musí schváliť, pacienti nie vždy dostávajú najlepšiu liečbu.. Ako mladá lekárka musím vydržať určité obdobie v nemocnci, potom teoreticky odísť a dorobiť to v ambulancii u súkromníka..Do iných nemocníc ma nevzali. Ako to vydržať? Rozmýšľam, že sa vykašlem na celú medicínu.

Nevkusné baryšne, ktoré ani ústa nemusia otvoriť a je jasné odkiaľ sú? Vyžratý hotelový bufet, ešte si aj odnášajú jedlo a pitie so sebou? Hluční, drzí, povýšeneckí, ja som Rus, kto je viac? Nestojí slušne v rade, predbieha sa a tlačí sa dopredu ako teľa a ani nepovie, že prepáčte?

Kedysi mi jeden hotelier na Mallorce hovoril. Germans don't like Brits. Brits don't like Germans. The French don't like the British, and the British don't like the French. But they all hate Russian tourists.

Najskôr máte problém niekoho nájsť. Potom sa s niekým dohodneme a často krát to nedopadne dobre. Príde, zle urobí, krivo, nedôsledne, nechá ešte po sebe bordel. Pitom sa mu musíte doprosovať, aby vôbec prišiel a to opravil po sebe. Zákazníkovi nedvíha, nezavolá späť, neodpíše na správu. Sľúbi, že príde robiť, nepríde. Neozve sa sám a nenavrhne nový termín. Musíte mu stále volať. Zase nejaké výhovorky. Materiál neprišiel, z Nemecka sa to objednáva, zdržalo sa to. Neupozorní vás na veci, na ktoré by mal upozorniť, lebo vy ako laik to nemáte odkial vedieť. A furd, dokola

Čistí dementi. Česť výnimkám. A pritom stačí tak málo - vážiť si zákazníka, normálne komunikovať, urobiť si základný marketingo, neodfláknuť prácu, rozmýšľať trochu a nebyť kkt. Zákaziek bude mať toľko, že nebude stíhať robiť ani so všetkými bratmi.

Toto prosím pekne pozerajú každý týždeň prepiti vypatlanci v ruskej TV a nepríde im to vôbec divné.

Takto vyzerá byť opozíciou v Srbsku.

Zaujímal by ma názor na aktuálny realitný trh v Bratislave. Človek by rád prestal vyhadzovať peniaze na prenájom a s pomocou ako inak než maximálnej hypotéky kúpil byt. A tu nastáva problém s aktuálnou ponukou ktorá je buď v katastrofálnom stave alebo sa mi zdá nejako nepochopiteľne finančne drahá. Alebo sú miestni ľudia tak "bohatý"? V podstate sú na výber byty ktoré nechce nikto kúpiť buď kvôli cene alebo stavu v ktorom sú. Potom novostavby s dostavbou v blízkej dobe kde je cena za "2 izbový byt (teda jedna samostatná izba)" 50 metrov štvorcových aj s balkónom 300 000 eur a to nie je ani centrum mesta a potom novostavby o 30 000 eur lacnejšie ale s dostavbou snáď niekedy v rokoch 2029/2030. Lokalitu kde byty stavajú ani radšej nekomentujem. Väčšina ponuky bytov hádam vypredaná. A ja sa pýtam otázku to vážne si niekto kúpi 50-60 metrov štvorcových byt v Devínskej Novej Vsi v poli alebo na juhu Petržalky v poli ďaleko od všetkého za 300 000 eur a dúfa že sa mu ten byt potom podarí bez problémov predať ešte za vyššiu sumu? Však úroky hypoték budú stúpať a už teraz je na 200 000 eur hypotéku potrebný stabilný príjem jedného žiadateľa vo výške aspoň 2300 v čistom po dobu 30 rokov. Ako vnímate situáciu v Bratislave vy? Hľadáte momentálne byt? Viete si tie sumy ospravedlniť a zadĺžiť sa na celý život za byt na mieste kde vlastne ani nechcete bývať? Akú stratégiu ste v poslednej dobe zvolili na získanie vlastného bytu a ste s výberom a cenou spokojný?

Tak mal by sa radšej pomodliť, aby už konečne Puťko zdechol a Russáci vypadli z Ukrajiny domov

Utešme sa navzájom, že druhí sa zhovadili ešte viac :)

Mám silnú arachnofóbiu. Pri dotyku s pavúkom väčšinou nezriadene vreštím. Raz mi ten hajzel zaliezol do letných šiat, tak som si ich hystericky zvliekla a vytriasala, na ulici.

Potom klasika - pred crushom (reprezentant v kanoistike, cize 11/10) som chcela v lodenici skočiť zvodnú hlavičku do Dunaja. Samoška že som sa pošmykla a zridala sa na riť na pontóne.

Videli ste pocas vasho zivota nejakeho asociala co napriklad cestoval bez listka a kedze bol taky asocial tak mu to preslo ani pokuta ani sa nevolala policia?

Ja 2 x raz v Cesku a raz u nas ale nechodim casto vlakmi.

Jeden spoluobcan bol dokonca drzy este aj ked nemal listok ,sa ho pytala revizorka ci ma volat policiu a on nech si vola.

Sranda ze tento stat nema ziadne paky na to ked je niekto fakt takyto ze im proste nestoji za to natahovanie sa s nimi

ahojte, býva tam z vás niekto? Akú máte skúsenosť? Pozerame nejake nehnutelnosti a velmi sa nám páči relativna blízkosť k BA a chodi cez obec aj vlak..

Tak som si počítala že čo stojí jeden mladý Slovák čo odíde do zahraničia. V zásade celý náklad znesie štát (kedže študuje tu), potom odíde a dane a pridanú hodnotu odvádza inde. CHcela som si to vyčísliť lebo však nám to príde také abstraktné že koľko ľudí odchádza a aký to má vplyv.

Ak jeden takýto vysokoškolák predstavuje pre ekonomiku celoživotnú stratu vo výške zhruba 2,8 milióna eur, každým rokom prichádzame o miliardy eur budúceho HDP.

Vyššie si môžte pozrieť ako vypadá kumulatívna suma v eurach, kedže ročne sa na Slovensko po štúdiu v zahraničí nevráti a trvalo emigruje približne 3 000 až 4 000 špičkových absolventov. Dáta mám z inštitútu finančnej politiky.

Ako počítam tak počítam tak by sme nepotrebovali konsolidáciu, nemuseli by sme škrtať, mohli znížiť dane a ostalo by aj na vyššie dôchodky, ak by sme osekali odliv mladých na polovicu.

Neprekvapuje, že Česko a Morava je súčasťou Nemecka. A kde je Slovensko, východné Poľsko, Maďarsko? Asi súčasťou Ruska predpokladám. Veď nemeckí nacisti si so sovietskymi boľševikmi presne takto rozdelili Európu v 1939-40, takže asi len oprášili starú nazi mapu z 1940. Ak Ukrajina padne, na rade je Slovensko. Ani tu nebude treba Rusákom bojovať, domáci kolaboranti s ohlúpeným národom si sami odhlasujú vystúpenie z EÚ a NATO a potom už bude len krok k "internacionálnej pomoci" z Ruska. Ale keď je väčšina národa zadubená, nič iné si nezaslúži, len ruský svet doma.

Cauko, mam tato otazka je na epic the musical fanusikov zo slovenska

Skrátka nič ma nebaví, môj život je úplne zbytočný. Nežijem, len prežívam. Neustále bojujem s depresiou a úzkosťami. Mám pocit, že som sa narodila len preto, aby som trpela. Odkedy sa pamätám, neustále bojujem s myšlienkami, že najradšej by som neexistovala. Môže mať dieťa vôbec depresiu, ale je to jednoducho súčasť mojej osobnosti? Niekedy mám aj dobré obdobia s dobrou náladou, ale vždy sa vraciam k tomuto môjmu základnému ja. Ja takáto nechcem byť.